ÚVOD DO KNIHY TOBIÁŠ

1. NÁZOV, MIESTO V KÁNONE A OBSAH KNIHY

1.1. Názov

Grécky text spisu má názov Kniha Tóbitových príbehov, kým hebrejský preklad má nadpis Kniha Tóbiho. Tóbit je grécka transliterácia hebrejského tvaru tóbí (doslovne = ‘moje dobro’), ktorá je skráteninou osobného teoforického mena Tóbijjáh (Tobiáš = ‘Jahve je dobrý’). Vulgáta používa meno Tobiáš na označenie obidvoch hlavných osôb Knihy, otca i syna, ale v prekladoch do moderných rečí a v Novej Vulgáte sa otec uvádza pod menom Tóbi a syn sa volá Tobiáš.

1.2. Miesto v kánone

Kniha Tobiáš je deuterokanonický spis Starého zákona; preto sa v židovskom a protestantskom kánone neuvádza. Niekedy ju zaraďujú medzi poučné starozákonné knihy, ale častejšie sa uvádza medzi dejepisnými knihami Starého zákona. Vo vydaní Rahlfsovej Septuaginty sa uvádza po Knihách Ester a Judita, kým vo Vulgáte a v Novej Vulgáte je pred nimi.

1.3. Obsah

Kniha opisuje príhody Izraelitu Tóbiho, deportovaného spolu s jeho rodinou do asýrskeho mesta Ninive, ktorý aj v zajatí verne zachovával Mojžišov zákon a konal skutky milosrdenstva voči Izraelovým synom aj napriek prenasledovaniu, strate majetku, slepote a výčitkám jeho manželky. Paralelne sa opisuje utrpenie jeho príbuznej Sáry, Raguelovej dcéry, v médskom meste Ekbatana, pre potupné výčitky a urážky otrokyne, ktorá ju falošne obviňovala z vraždy siedmich manželov. Tóbi a Sára sa vo svojom súžení obracajú k Bohu o pomoc. On posiela anjela Rafaela (hebr. Refaél = ‘Jahve uzdravuje’), aby zachránil Sáru a uzdravil Tóbiho. Tóbi chce zabezpečiť synovi budúcnosť, preto posiela Tobiáša do médskeho mesta Ráges ku Gabaelovi [Gabelovi], aby u neho vybral požičané peniaze. V podobe testamentu mu dáva otcovské napomenutia a rady, ktoré sú hlavné princípy náboženského a mravného života Izraelitov. Tobiáša na ceste sprevádza anjel Rafael v ľudskej podobe, vyslobodzuje ho z nebezpečenstiev a radí mu, aby sa uchádzal o ruku Raguelovej dcéry Sáry, ktorá mu ako príbuzná právom prislúcha. Tobiáš s Rafaelovou pomocou oslobodí nevestu spod vplyvu zlého ducha a uzavrie s ňou manželstvo. Rafael medzitým prevezme od Gabaela peniaze, prinesie ich Tobiášovi a odprevadí novomanželov na spiatočnej ceste do Ninive, kde Tobiáš podľa anjelovej rady uzdraví otca od slepoty. Nakoniec Rafael obom prezradí, že je Pánovým anjelom a zmizne im spred očí. Vtedy Tóbi ďakovnou piesňou zvelebuje Pána a prorockým chválospevom oslavuje nový Jeruzalem ako stredisko tých, ktorých si Boh vyvolil na spásu. V závere Knihy sa opisujú posledné udalosti Tóbiho a Tobiášovho života v pokoji a v blahobyte.

2. TEXT KNIHY TOBIÁŠ

2.1. Pôvodný text

Pôvodný text knihy Tobiáš bol napísaný v semitskej reči, ale biblisti stále debatujú o tom, či to bolo v hebrejčine alebo v aramejčine. V štvrtej qumránskej jaskyni našli fragmenty štyroch rukopisov Knihy Tobiáš v aramejčine a jedného v hebrejčine, ale ťažko zistiť, či qumránske texty majú nejaký vzťah k originálu a ktorá z oboch rečí bola použitá v pôvodine. Dosiaľ publikované texty Knihy Tobiáš v hebrejčine a aramejčine sú neskoršie preklady z gréckej osnovy. Náhradou pôvodného textu sú staré preklady, medzi ktorými je najdôležitejší grécky preklad.

2.2. Grécky text

Grécky text sa zachoval v troch recenziách:

2.2.1 Text v Sinajskom kódexe (S) je rozsiahly a napísaný živým štýlom. Chýbajú v ňom state 4, 7 – 19 a 13, 8 – 11. Keďže oplýva hebraizmami a podobá sa fragmentom objaveným v Qumráne, mnohí biblisti ho pokladajú za text, ktorý je blízky originálu. Na ňom sa zakladá i Vetus latina, ktorú Cirkev používala pred Hieronymom.

2.2.2 Vatikánsky (B) kódex, Alexandrijský (A) kódex, Oxyrhynchský papyrus 1594 a väčšina minuskulných gréckych kódexov má krátky, ale úplný text v literárnej gréčtine. V tejto recenzii možno pozorovať úsilie, aby opísané udalosti povzbudzujúco zapôsobili na čitateľa. Je úradným textom Gréckej cirkvi. Podľa neho urobili aj sýrsky, arménsky, etiópsky a koptský preklad.

2.2.3 Grécky text v minuskulných kódexoch 44, 106, 107, 610 a v Oxyrhynchskom papyruse 1076 je vycibrenejší ako text Sinajského kódexu a zároveň sú na ňom stopy vplyvu textu Vatikánskeho a Alexandrijského kódexu.

2.3. Latinské preklady

Vetus latina podáva na niektorých miestach výborný text Knihy Tobiáš. Svedčia o tom najmä citácie v spisoch mnohých latinských cirkevných Otcov pred Hieronymom.

Latinská Vulgáta je voľným prekladom Knihy, ktorý Hieronym urobil podľa starolatinského prekladu s pomocou istého rabína z aramejskej osnovy, preloženej z gréckeho textu. Keďže Hieronym si málo cenil Knihu Tobiáš, preložil ju narýchlo za jeden dň a len preto, aby vyhovel naliehavým žiadostiam biskupov Chromantia a Heliodora. Okrem toho do prekladu uviedol niektoré svoje moralizačné dodatky, ako napr. 2, 12 – 18; 3, 18 – 22; 7, 14 – 15 (porov. PL 29, 23 – 26).

2.4. História textu Knihy Tobiáš

Je, ako vidno, veľmi komplikovaná a spletitá. V tejto situácii mnohí biblisti dávajú dnes prednosť textu dlhej gréckej recenzie v Sinajskom kódexe a podľa potreby ho opravujú a dopĺňajú textmi z Vatikánskeho a Alexandrijského kódexu. Krátky text Vatikánskeho kódexu nie je vždy zárukou verného znenia originálu, lebo môže byť výsledkom redakčnej a štylistickej úpravy textu. I keď sa Kniha Tobiáš v Hieronymovej Vulgáte v mnohom podobá textu Vatikánskeho kódexu, z hľadiska textovej kritiky nemá veľkú hodnotu. Preto sa vo vydaní Novej Vulgáty a všeobecne v moderných prekladoch už viac neuvádza, a ako text Knihy Tobiáš sa podáva osnova dlhej gréckej recenzie.

3. ROZDELENIE KNIHY

Knihu možno podľa obsahu rozdeliť na tieto časti:

Prológ (1, 1 – 2).

I. Skúšky a utrpenia spravodlivých (1, 3 – 3, 17):

  1. Tóbiho vernosť Božiemu zákonu (1, 3 – 9)
  2. Zajatie a prenasledovanie (1, 10 – 22)
  3. Tóbiho slepota, trpezlivosť a manželkine výčitky (2, 1 – 14)
  4. Tóbiho modlitba (3, 1 – 6)
  5. Utrpenie a modlitba Sáry (3, 7 – 15)
  6. Vypočutie Tóbiho a Sárinej modlitby (3, 16 – 17)

II. Cesta Tobiáša s anjelom Rafaelom do Ekbatany (4, 1 – 12, 22):

  1. Tóbiho testament: otcovské napomenutia a rady (4, 1 – 21)
  2. Rafael Tobiášovým sprievodcom na ceste (5, 1 – 23)
  3. Tobiáš a ryba (6, 1 – 9)
  4. Plánovanie manželstva (6, 10 – 19)
  5. Prijatie v Raguelovom dome (7, 1 – 8)
  6. Tobiáš dostáva Sáru za manželku (7, 9 – 17)
  7. Prvá noc novomanželov (8, 1 – 18)
  8. Svadobná hostina (8, 19 – 21)
  9. Vyzdvihnutie uložených peňazí (9, 1 – 6)
  10. Tobiášovi rodičia ustarostení o syna (10, 1 – 7)
  11. Návrat Tobiáša so Sárou do Ninive (10, 8 – 14)
  12. Tóbiho uzdravenie od slepoty (11, 1 – 20)
  13. Rafael sa dáva poznať; jeho náuka a rady (12, 1 – 22)

III: Tóbiho chválospev, predpovede a posledné napomenutia (13, 1 – 14, 11):

  1. Tóbiho chválospev (13, 1 – 18)
  2. Tóbiho predpovede (14, 1 – 7)
  3. Tóbiho posledné napomenutia (14, 8 – 11)

Epilóg (14, 12 – 15).

4. LITERÁRNY DRUH

4.1.
4.2.
4.3.
4.4.

5. PRAMENE KNIHY TOBIÁŠ

Autor použil pri písaní tohto poučného spisu rozličné biblické a mimobiblické pramene.

5.1. Biblické pramene
5.2. Mimobiblické pramene

6. AUTOR, MIESTO A ČAS VZNIKU KNIHY

6.1. Autor
6.2. Miesto a čas

7. KÁNONICKOSŤ

7.1.
7.2.

8. NÁBOŽENSKÁ NÁUKA

8.1. Odplata za ľudské činy

Ústrednou témou Knihy Tobiáš je tradicionálne učenie o časnej odplate ľudských činov. Dobrý a spravodlivý Boh často skúša tých, ktorí sa ho boja. Jeho láskavá prozreteľnosť ich sprevádza a podporuje v ich súženiach a nakoniec ich od nich oslobodzuje a odmieňa ich šťastím, ktoré spočíva v dlhom živote a blahobyte. Táto náuka sa v Knihe často podáva vo forme sapienciálnych výrokov (porov. 4, 3 – 19; 12, 7 – 10; 14, 8 – 11). Svätopisec dokazuje pravdivosť tejto náuky na životných osudoch spravodlivých Tóbiho a Sáry, ktorí prešli výraznými fázami skúšky a oslobodenia. Tóbi sa stal obeťou nezaslúženého nešťastia, keď plnil predpisy Zákona. Sára sa dostala do osídiel zlého ducha. A obidvaja sa stali terčom nespravodlivej sarkastickej kritiky až natoľko, že si žiadali zomrieť. Boh však vyslyšal ich prosby a zasiahol do ich života prostredníctvom anjela Rafaela, ktorý ich vyliečil a vyslobodil z utrpenia. Kniha má za cieľ poukázať na mimoriadnu Božiu pomoc spravodlivým a bohabojným ľuďom a príkladom hlavných postáv chce viesť čitateľa k vernosti Zákonu, k modlitbe a k trpezlivosti v životných skúškach.

8.2. Boh

Svätopisec osobitným spôsobom vyzdvihuje Božiu transcedentnosť. Boha nazýva ‘Kráľov vekov’ (porov. 13, 7), ‘Kráľom nebies’ (porov. 13, 13), preto ho ľudia musia oslavovať, chváliť a velebiť (porov. 13, 3. 7. 16). Boh je ‘svätý’ (porov. 12. 12. 15), obklopený slávou (porov. 12, 15), ale je aj milosrdný (porov. 3, 2) a otcovský (porov. 13, 4). On prebýva na nebesiach (porov. 5, 17) a v jeruzalemskom chráme (porov. 13, 10. 17).

8.3. Náuka o anjeloch

Boh komunikuje s ľuďmi prostredníctvom anjelov. Rafaelova osoba a jeho poslanie je však jedinečným javom v Biblii. On nie je iba ochrancom ľudí (porov. 5, 21 – 22), ale aj ich sprievodcom na cestách a uzdravovateľom (porov. 3, 17; 6, 7 – 9), sprostredkovateľom manželstva (hlava 7) a príhovorom u Boha (porov. 3, 16 a 12, 12). V ľudskej podobe je v službách celej jednej rodiny. On sám hovorí, že jeho prítomnosť a jeho činnosť sú iba zdanlivé, a keď sa s rodinou Tóbiho uskutoční dobrotivý Boží plán, on hneď zmizne z ľudských rečí.

8.4. Rodinný život

Svätopisec predstavuje hlavnú osobu Knihy v jej prirodzenom životnom prostredí, v rodine, ktorá tvorí rámec ľudského diania, s jej ťažkosťami, napätiami, utrpeniami, ale aj s jej radosťami a rodinným šťastím. Rodina je základom ľudskej spoločnosti, v ktorej sa traduje duchovné dedičstvo národa (porov. 1, 8; 4, 19; 14, 3. 8 – 9). Preto sa v Knihe zdôrazňujú tie čnosti, ktoré napomáhajú svorné spolunažívanie členov rodiny, najmä úcta k rodičom (porov. 1, 8; 3, 10. 15; 4, 3 – 4; 6, 1; 14, 12 – 13). Jedným z rozhodujúcich okamihov je v rodinnom živote uzavretie manželstva, od ktorého závisí budúcnosť novej generácie. Nie div, že starosť o synovo manželstvo je stredobodom Tóbiho rád a usmernení Tobiášovi (porov. 4, 12 – 13) a manželstvo podľa Božej vôle je ústrednou časťou celej Knihy (porov. hlavy 6 – 8).

8.5. Nábožný život

Nábožný život sa podľa Knihy Tobiáš prejavuje dobrými skutkami, medzi ktorými vyniká almužna (porov. 1, 16; 2, 2 – 4; 4, 7 – 11. 16 – 17; 12, 8 – 9) a súcit s mŕtvymi (porov. 1, 17 – 18; 2, 3 – 8; 4, 4; 14, 12 – 13). Zoznam čností a skutkov milosrdenstva v Tóbiho testamente (porov. 4, 3 – 21) a jeho odporúčania pred smrťou (porov. 14, 8 – 11) vyzdvihujú vznešený ideál náboženského a mravného života, ktorý autor predkladá Židom v diaspore. Osobný nábožný život sa zakladal na bázni pred Bohom (porov. 1, 12; 4, 19. 21; 6, 18; 8, 4. 7) a prejavoval sa vo vernosti Bohu (porov. 1, 1; 2, 2; 4, 5; 14, 8 – 9), v zachovávaní predpisov Zákona o uzavieraní manželstva medzi príslušníkmi rodu (porov. 4, 12 – 13; 6, 16; 7, 10. 12), o láske k rodine a k bratom z vlastného pokolenia (porov. 1, 3. 16. 17; 2, 2 atď.) a o spravodlivej odmene za vykonanú prácu (porov. 4, 14; 5, 3. 7. 10. 15; 12, 1). Charakteristické črty mravného živta nábožných Židov boli hlavne poctivosť (porov. 4, 6), striedmosť (porov. 4, 15) a manželská čistota (porov. 8, 7). Vysoko sa hodnotila modlitba, ktorá posväcuje celý ľudský život a je pomocou v nebezpečenstve (porov. 6, 18; 8, 4 – 8) a posilou v utrpení (porov. 3, 2 – 6. 11 – 15). Najdokonalejšou formou modlitby je chvála a zvelebovanie Boha (porov. 5, 17; 7, 17; 8, 15 – 17; 10, 11. 13; 11, 14. 17) a vzdávame vďaky za jeho milosrdenstvo a spravodlivosť (porov. 3, 2 – 4).

8.6. Videnie budúcnosti

Tóbi si je vedomý, že patrí k národu, ktorého príslušníci sú ‘synmi prorokov’ (porov. 4, 12), čiže ľudia, ktorí majú úzky vzťah k Bohu. Svoj osobný a národný osud v zajatí interpretuje vo svetle prorokov: nešťastie, ktoré ich zasiahlo, bolo trestom za ich hriechy (porov. 2, 6). V kategóriách židovskej apokalyptiky a eschatológie vyzýva svoj ľud k obráteniu a ohlasuje prorokmi sľubovanú spásu (porov. 13, 2 – 10). V prorockej perspektíve vidí nový Jeruzalem, ktorý sa stane centrom kultu jediného Boha pre všetky národy zeme (porov. 13, 11 – 18).

Záverom možno povedať, že Kniha Tobiáš, v ktorej sa harmonicky prepletá vznešený ideál náboženského života, hlboký duch viery v Božiu prozreteľnosť a horúca láska k Bohu, k rodine a biednym, sa v mnohom približuje k novozákonnému posolstvu. Preto môže byť aj dnes užitočnou a povzbudzujúcou lektúrou i pre tých, čo veria v Ježiša Krista.

Design a site like this with WordPress.com
Začíname