- ÚVOD DO EVANJELIA PODĽA MATÚŠA
- EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA
- ÚVOD DO EVANJELIA PODĽA MARKA
- EVANJELIUM PODĽA MARKA
- ÚVOD DO EVANJELIA PODĽA LUKÁŠA
- EVANJELIUM PODĽA LUKÁŠA
- ÚVOD DO EVANJELIA PODĽA JÁNA
- EVANJELIUM PODĽA JÁNA
- ÚVOD DO SKUTKOV APOŠTOLOV
- SKUTKY APOŠTOLOV
NÁZOV A VÝZNAM
Slovo evanjelium pochádza z gréckeho výrazu euangélion, ktorý znamená dobrú zvesť alebo posolstvo vyvolávajúce radosť. V klasickej a mimobiblickej gréčtine sa týmto slovom označovala dobrá správa (napr. o víťazstve nad nepriateľom), ako aj odmena, ktorú dostal posol za prinesenie dobrej zvesti. V sakrálnom mimobiblickom použítí znamenalo priaznivý veštecký výrok a v cisárskej dobe každý dekrét, želanie a rozkaz vladára.
Jeho hebrejský ekvivalent (besoráh) má v Starom zákone tiež význam odmeny za dobrú zvesť (porov. 2 Sam 4, 10) a niekedy označuje aj dobrú zvesť ako takú (porov. 2 Sam 18, 20. 22).
V Novom zákone slovo evanjelium nadobudlo osobitný význam a označuje viacero skutočností:
- zvesť o blízkosti a príchode Božieho kráľovstva (porov. Mk 1, 14 – 15);
- posolstvo o narodení Ježiša Krista (porov. Lk 2, 10 – 11)
- splnenie starozákonných prisľúbení v osobe a diele Mesiáša (porov. Rim 1, 1 – 3);
- večnú spásu, ktorú Ježiš Kristus priniesol celému ľudstvu (porov. Ef 1, 13; 2 Tim 1, 10), a iné aspekty, ktoré sa vzťahujú na vykupiteľské dielo, poslanie a učenie Ježiša Krista.
V 2. storočí sa slovo evanjelium stalo termínom na označenie spisu, ktorý rozpráva o živote a účinkovaní Ježiša Krista a obsahuje posolstvo spásy; teda označenie obsahu sa stalo názvom knihy.
EVANJELIUM PRED EVANJELIAMI
ŠTYRI EVANJELIÁ
SYNOPTICKÉ EVANJELIÁ
EVANJELIUM AKO LITERÁRNY DRUH
Biblia 