ÚVOD DO KNIHY NUMERI

Numeri (= Čísla) je latinský názov štvrtej knihy Pentateuchu, ktorý dostala preto, že sa v nej dvakrát spomína sčítanie Izraelitov, respektíve počet bojaschopných mužov (porov. hlava 1 – 4 a 26), a veľký dôraz sa v nej kladie na číselné údaje (porov. napr. hlava 15; 28 – 29; 31 a inde). V hebrejskej Biblii sa táto kniha nazýva Bemidbar (= ‘na púšti’), lebo podáva veľmi živý opis udalostí z putovania Izraelitov po púšti od vrchu Sinaj až po hranice zasľúbenej zeme.

Kniha Numeri pokračuje v opise udalostí na ceste Izraelitov z egyptského otroctva na slobodu, ktorý sa začal v Knihe Exodus a prerušila ho Kniha Levitikus. Podáva informácie o organizácii vyvoleného ľudu a jeho výchove k samostatnému náboženskému a občianskemu životu. Poukazuje na spasiteľné skutky a zásahy, ktoré vykonal Boh prostredníctvom Mojžiša v počiatočných dejinách Izraela, ale aj na zúfalý zápas ľudu s ťažkosťami života na púšti. Tento tvrdý životný zápas často viedol k vzbure proti Mojžišovi a proti samému Bohu (porov. hlava 11 – 12; 13 – 14; 16 – 17 a 20, 1 – 13). Kniha Numeri opisuje Boží ľud v jeho plnej ľudskej realite, teda s prejavmi jeho dôvery i nevery, hrdinstva i slabosti, šľachetnosti i zloby. Tým viac potom vyniká dôsledná Božia vernosť voči svojmu ľudu, doprevádzaná často aj prejavmi ako prísnosti a spravodlivosti. V rámci tejto výchovy má Mojžiš dôležitú, ale ťažkú úlohu prostredníka medzi Bohom a izraelským národom.

Problémy autorstva a história redakcie Knihy Numeri súvisia s otázkou pôvodu všetkých kníh Pentateuchu. Čo sa týka špecificky iba Knihy Numeri, je fakt, že väčšina materiálu pochádza z kňazskej tradície (P). Sú to state: 1, 1 – 10, 28; 15; 17 – 19; 26 – 31 a 33 – 36.

Literárnou charakteristikou Knihy sú básnické úryvky, ktoré niektorí biblisti pokladajú za jej najstaršie časti: formulka kňazského požehnania (porov. 6, 24 – 27), pieseň o studni (porov. 21, 17 n.), posmešná pieseň o Síchonovej [Sehonovej] porážke (porov. 21, 27 – 30) a Bileámove [Balámove] orákulá (porov. 23, 7 – 10. 18 – 24).

Štruktúra spisu je vymedzená zemepisným rámcom opísaných udalostí, ktoré sa odohrali počas putovania Izraelitov na púšti. Sinaj, Kádeš a Moabské stepi sú tri hlavné míľniky na tejto ceste. Knihu možno rozdeliť na tieto časti:

I. Príprava na odchod spod vrchu Sinaj (1, 1 – 10, 10):

A. Sčítanie a organizácia ľudu (1, 1 – 4, 49):

  1. Prvé sčítanie ľudu (1, 1 – 47)
  2. Povinnosti levitov (1, 48 – 54)
  3. Usporiadanie tábora a poradie pri pochode (2, 1 – 34)
  4. Organizácia kňazskej hierarchie (3, 1 – 51)
  5. Sčítanie a povinnosti levitov (4, 1 – 49)

B. Čistota tábora a ľudu (5, 1 – 6, 27):

  1. Čistota tábora (5, 1 – 4)
  2. Odčinenie zapríčinenej škody blížnemu (5, 5 – 10)
  3. Skúška ženy, podozrievanej z cudzoložstva (5, 11 – 31)
  4. Sľub nazireátu (6, 1 – 21)
  5. Formula kňazského požehnania (6, 22 – 27)

C. Kultová príprava na odchod od vrchu Sinaj (7, 1 – 10, 10):

  1. Dary kniežat pre svätyňu podľa kmeňov (7, 1 – 89)
  2. Zlatý svietnik (8, 1 – 4)
  3. Svätenie levitov (8, 5 – 26)
  4. Slávenie Paschy (9, 1 – 14)
  5. Oblačný stĺp: znamenie na pochod a táborenie (9, 15 – 23)
  6. Strieborné trúbky (10, 1 – 10)

II. Cesta od vrchu Sinaj k Jordánu (10, 11 – 21, 35):

A. Príhody počas cesty po púšti (10, 11 – 14, 45):

  1. Odchod od vrchu Sinaj (10, 11 – 36)
  2. Vzbura ľudu v Tabere, Mojžiš a sedemdesiat starších, prepelice (11, 1 – 35)
  3. Áron a Mária sa spriečujú Mojžišovi (12, 1 – 15)
  4. Výskumná cesta vyzvedačov do Kanaánu (13, 1 – 34)
  5. Nová vzbura ľudu (14, 1 – 45)

B. Rôzne kultovo-rituálne ustanovenia (15, 1 – 19, 22):

  1. Dodatky k zákonom o obetách (15, 1 – 19, 22)
  2. Vzbura Koracha [Koreho], Datana a Abírama [Abirona]; (16, 1 – 17, 28)
  3. Povinnosti a práva kňazov a levitov (18, 1 – 32)
  4. Očistná voda a jej použitie (19, 1 – 22)

C. Cesta do Kádeša až k Moabským stepiam (20, 1 – 21, 35):

  1. Vody Meríba (20, 1 – 13)
  2. Vyjednávanie s edomským kráľom (20, 14 – 21)
  3. Áronova smrť (20, 22 – 29)
  4. Víťazstvo nad aradským kráľom, medený had, víťazstvo nad kráľmi Síchonom [Sehonom] a Ógom (21, 1 – 35)

III. Udalosti na Moabských stepiach (22, 1 – 36, 13):

A. Veštec Bileám [Balám] a jeho orákulá (22, 1 – 24, 25):

  1. Moabský kráľ Balak a Bileám (22, 1 – 40)
  2. Štyri Bileámove orákulá (22, 41 – 24, 25)

B. Modloslužba Izraelitov (25, 1 – 18)

C. Prípravy na obsadenie zeme (25, 1 – 18):

  1. Sčítanie bojaschopných mužov (26, 1 – 65)
  2. Dedičné právo dcér (27, 1 – 11)
  3. Ustanovenie Jozueho za Mojžišovho nástupcu (27, 12 – 23)
  4. Bohoslužobné predpisy o sviatočných obetách (28, 1 – 29, 39)
  5. Ustanovenia o platnosti a zrušení sľubov (30, 1 – 17)

D. Obsadenie a rozdelenie Zajordánska (31, 1 – 36, 13):

  1. ‘Svätá’ vojna proti Midiánčanom [Madiánčanom] (31, 1 – 54)
  2. Rozdelenie Zajordánska (32, 1 – 42)
  3. Zoznam táborísk na ceste Izraelitov po púšti (33, 1 – 49)
  4. Hranice a rozdelenie zasľúbenej zeme jednotlivým kmeňom (34, 1 – 29)
  5. Levitské mestá a mestá útočišťa (35, 1 – 34)
  6. Zákon o dedičných právach a vydaji dcér (36, 1 – 13)

IZRAELSKÁ POSPOLITOSŤ

MOJŽIŠOVO POSLANIE

KNIHA NUMERI V NOVOM ZÁKONE

Design a site like this with WordPress.com
Začíname