STARÝ ZÁKON

Názvom Starý zákon (Starý testament, stará zmluva) sa v kresťanskej terminológii označuje zbierka biblických spisov, ktorú Židia tradične nazývajú ‘Zákon, proroci a spisy’ a v dnešných časoch aj neologizmom Tenak (Tanak), utvoreným z prvých písmen tradičného názvu v hebrejčine (Tóra = Zákon, nebiím = proroci a ketubím = spisy; značka TNK). Výraz ‘Stará zmluva’ sa vyskytuje už v Novom zákone (porov. 2 Kor 3, 14), ale ešte neoznačuje zbierku kníh hebrejskej Biblie, ktorej bežným názvom v novozákonných spisoch je ‘Písmo’ alebo ‘Písma’ (porov. napr. Mt 21, 42; Mk 14, 49; Lk 24, 27. 45; Rim 15, 4; 1 Kor 15, 3. 4; 2 Tim 3, 16), prípadne ‘Sväté písma’ (porov. napr. Rim 1, 2). Prvé starokresťanské doklady o použití názvu Starý testament sa nachádzajú v spisoch Melitóna Sardského (+ asi rok 190), Klementa Alexandrijského (asi rok 150 – 215) a severoafrického cirkevného spisovateľa Tertuliána (asi rok 155 – 225). Názvami Starý a Nový testament sa náležite odlíšili spisy hebrejskej Biblie, ktorá opisuje priebeh dejín spásy založenej na ‘starej’ zmluve medzi Bohom a izraelským národom, od apoštolských spisov, ktoré obsahujú posolstvo o ‘novej’ zmluve uzavretej medzi Bohom a celým ľudstvom prostredníctvom Ježiša Krista.

Názov (skratka):

Obsahom Starého zákona je prvá fáza Božieho zjavenia a plánu spásy, ktoré boli zamerané na to, aby pripravovali, prorocky ohlasovali a v rozličných predobrazoch naznačovali príchod Krista, Vykupiteľa sveta a Mesiášskeho kráľovstva (porov. DV č. 15). Starozákonné zjavenie sa podáva vo forme prispôsobenej konkrétnym životným podmienkam, vývinového stupňu poznania a kultúrnej úrovni starozákonného človeka. “Tento plán zjavenia (latinsky revelationis oeconomia) sa uskutočňuje udalosťami a slovami, ktoré medzi sebou vnútorne súvisia, takže Božia činnosť v dejinách spásy odhaľuje a potvrdzuje učenie a skutočnosti vyjadrené slovami a slová zasa ohlasujú skutky a objasňujú v nich skryté tajomstvo” (DV č. 2).

Božie zjavenie sa deje cez Jahveho zásahy a činy v živote vyvoleného národa.

  • Boh sa dáva poznať svojmu ľudu (porov. Ex 6, 2 n.; Ex 20, 1 – 5),
  • oznamuje mu svoju vôľu (porov. Ex 25, 22),
  • vyslobodzuje ho z Egypta (porov. Ex 12, 17; 20, 2),
  • robí divy a zázraky (porov. 1 Kr 18, 30 – 39)
  • potešuje ho (porov. Iz 52, 9; 66, 13);

Najhlavnejšou čiastkou Božieho zjavenia sú Božie slová a výroky, vyslovené najmä prostredníctvom prorokov.

  • Božím slovom sa uzatvára zmluva na Sinaji (porov. Ex 24, 3 – 8)
  • Boh povoláva prorokov (porov. 1 Sam 3; Iz 6, 8; Jer 1, 2)
  • oddeľuje vyvolený ľud od ostatných národov (porov. Dt 4, 8), …

Obsahom Božieho zjavenia je:

  • sám Boh (porov. Gn 35, 7; 1 Sam 3, 21)
  • jeho meno (porov. Ex 3, 14; Iz 64, 1 N.)
  • jeho sláva (porov. Iz 40, 5)
  • spravodlivosť (porov. Iz 56, 1)
  • jeho plány (porov. Gn 41, 25; Ex 33, 12 n.; 1 Sam 16, 3)
  • výstražné upozornenia na Izraelove zločiny a hriechy (porov. Ez 21, 19)

Tí, čo dostali Božie zjavenie, majú ho podávať ďalej, tak jednotlivci (porov. Ex 18, 16. 20) ako aj celý národ (porov. Ex 12, 25 – 27; Iz 12, 4). Tým sa starozákonné zjavenie stáva prítomné a aktuálne pre všetky časy.

Cieľom Starého zákona je však skôr poukázať na Božie zásahy do dejín, ako sprostredkovať poznatky nadprirodzeného rázu. Biblické náboženstvo je osobitným spôsobom dejinné náboženstvo, pretože Božie zjavenie sa uskutočňuje nielen v dejinách, ale aj samými dejinami. Boh sa zjavuje nielen vtedy, keď hovorí (napr. prostredníctvom prorokov), ale aj keď koná v dejinách; svojimi činmi ‘hovorí’ človekovi, kto je Boh (dobrotivý Pán, ale aj spravodlivý sudca), aké má zámery s človekom a ako sa majú ľudia stavať voči Božím plánom. Preto zjavenie prostredníctvom Božieho slova a zjavenie prostredníctvom Božieho činu úzko súvisí. Obe formy poukazujú na Božiu činnosť v záujme človeka a vyjavujú, že Boh chce človeka priviesť k spáse, ktorá sa dosahuje v dejinách. Dejiny spásy sú teda dejinami v pravom zmysle slova, lebo Božia aktivita smeruje k človeku v jeho konkrétnej životnej existencii a prebieha v určitej následnosti Božích činov:

  • prisľúbenie spásy po páde prarodičov
  • vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva
  • uzavretie zmluvy
  • zaujatie zasľúbenej zeme
  • založenie Dávidovho kráľovstva
  • poslanie prorokov
  • zánik Izraelského a Júdskeho kráľovstva
  • asýrske a babylonské zajatie
  • udalosti po návrate zo zajatia, ktoré viedli a pripravovali vyvolený národ na príchod sľúbeného Mesiáša…

Teda knihy Starého zákona, primerane položeniu ľudského pokolenia pred časmi spásy prinesenej Kristom, všetkým dávajú poznať Boha i človeka, ako aj to, akým spôsobom spravodlivý a milosrdný Boh zaobchádzal s ľuďmi. Tieto knihy, hoci sú v nich aj nedokonalé a prechovné veci, predsa ukazujú skutočnú Božiu pedagógiu” (DV č. 15). “Práve preto tieto knihy inšpirované Bohom majú trvácu hodnotu: ‘Veď všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej’ (Rim 15, 4)” (DV č. 14).

Design a site like this with WordPress.com
Začíname